Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
„Live From CBGB´s“ vyšlo len relatívne nedávno, v roku 2004, no jeho korene siahajú omnoho hlbšie do minulosti. Presnejšie do roku 1989, kedy sa LIVING COLOUR ocitli na výslní so svojím debutovým albumom „Vivid“ (Grammy za singel „Cult Of Personality“) a tesne pred skúškou ohňom v podobe ich druhého záseku „Time´s Up“, ktorý bol asi najočakávanejším rockovým albumom roka, a za ktorý sa nakoniec tiež dočkali odmeny vo forme Grammy. Ale to už predbieham, vráťme sa späť do roku 1989.
Záznam zachytáva skupinu vo vrcholnej forme, ktorú predviedli v newyorskom klube CBGB 19. decembra už vyššie spomínaného roku. Nahrávka prináša veľmi zaujímavý pohľad na skupinu, svojím typickým dobovým zvukom (podotýkam, nie zlým) evokuje atmosféru konca osemdesiatych rokov. Práve zvuk môže pre niekoho pôsobiť ako neprekonateľná prekážka, pretože na dnešné pomery už viac-menej nevyhovuje, no sila tohto live albumu tkvie paradoxne práve v ňom. Tkvie vo vysokej výpovednej hodnote a ukazuje pravú tvár skupiny v domovskom klube. Frontman Corey Glover sa vyjadril, že práve klub CBGB stvoril LIVING COLOUR a snáď aj preto sa v ňom cítili tak uvoľnene a dobre, čo je na nahrávke počuť. Skupina pôsobí kompaktne, sebaisto a aspoň navonok je zbavená akéhokoľvek napätia.
Newyorskí funk-metalisti premiérovo predstavili aj niektoré skladby z pripravovaného albumu „Time´s Up“, viedlo ich k tomu rozhodnutie nahrávať svoj druhý dlhohrajúci nosič v štúdiu naživo, takže potrebovali tieto songy poriadne nacvičiť a vypilovať. Okrem starších a pripravovaných hitov skupiny obsahuje „Live From CBGB´s“ aj coververziu BAD BRAINS s názvom „Sailin’ On“ a dve Vernonove sólové skladby „Soldiers Blues“ and „Little Lies“, ktoré sa tiež dočkali premiéry. Je podľa mňa absolútne zbytočné spomínať inštrumentálne schopnosti skupiny. Už v roku 1989 boli LIVING COLOUR vzorom pre mnohých muzikantov a ich vtedajší status sa dá porovnať s dnešným postavením DREAM THEATER. Môj názor je, že LIVING COLOUR sa na tento piedestál dostali zaslúženejšie a aj dnes po hudobníckej, ale i skladateľskej stránke „Divadlu snov“ zľahka „nakopávajú prdel“. No ale zase som sa nechal uniesť v čase... čo ešte povedať o skupine nachádzajúcej sa v CBGB na konci osemdesiatych rokov minulého storočia?
Už asi nič podstatné, snáď len toľko, že všetky vyššie zmienené atribúty robia z „Live From CBGB´s“ zberateľskú povinnosť pre fanúšikov LIVING COLOUR a potrebný študijný materiál pre všetkých priaznivcov rocku a metalu.
Zberateľská povinnosť pre fanúšikov LIVING COLOUR a potrebný študijný materiál pre všetkých priaznivcov rocku a metalu. Vysoká výpovedná hodnota nahrávky vysoko prevyšuje nevýhodu dobového zvuku.
1. Cult Of Personality
2. Pride
3. Someone Like You
4. Fight The Fight
5. Funny Vibe
6. Sailin' On
7. Information Overload
8. Love Rears Its Ugly Head
9. Soldier's Blues
10. Open Letter To A Landlord
11. Solace Of You
12. Middle Man
13. Little Lies
Diskografie
The Chair in the Doorway (2009) On Stage At World Cafe Live (DVD) (2007) The Paris Concert (DVD) (2007) Everything Is Possible: The Very Best Of (2006) CBGB OMFUG Masters (live) (2005) Live From CBGB's (2004) CollideØscope (2003) Pride (1995) Stain (1993) Time's Up (1990) Vivid (1988)
Hned první skladba naznačuje, že u DEUS MORTEM se věci začínají měnit. Poláci posunuli svůj BM do čistějších a melodičtějších vod. Jistě, řízky se občas klepou nekompromisně, nicméně i tak je ústup do přijatelnějších sfér znát. Osobně mi to ale nevadí.
Jeden z nejvíce obskurních rituálů roku 2024. Lidé (?) okolo IMPETUOUS RITUAL / GRAVE UPHEAVAL vyrukovali s neotesaným black/death metalovým manifestem. Divokost, chaotičnost, ale zároveň i slušný skladatelský skill. Hudba dle mého gusta. Více za týden.
Timothée Chalamet sa vraj na place nechal oslovovať Bob; naučil sa hrať na gitaru a spievať ako Dylan. Film, pokrývajúci roky 1961-65, stojí na hereckom a hudobnom výkone hlavných hviezd (a na skvele zapracovaných piesňach). Inak sa do hĺbky príliš nejde.
Vtipné intro je naozaj iba začiatok skvelého zážitku, ktorý nám opäť pripravili odviazaní a radostní Švédi. Tento let do Taškentu je naozaj veľká paráda. Vzletné melódie, príjemná atmosféra - hodinka uletí ako nič. Opäť raz nesklamali!
První deska po návratu Bobby Lieblinga z vězení potvrzuje teze o starých psech a nových kousích. Pro alespoň s nějakou starší nahrávkou obeznámené jedince album moc novinek nepřinese, na druhou solidní standard temného rocku/doomu ze staré školy potěší.
Hitový generátor sice pořád pracuje, ale už se z něj bez pravidelné údržby trochu kouří. Švédové opět natahují stopáž až někam k jedné hodině a to se hlavně ke konci nahrávky už dost projevuje. Stále příjemný poslech, ale trhlinky se postupně zvětšují.
Pohrobci skvělých GLACIATION se vrací po dlouhé dekádě s půl hodinou obtížně zařaditelného post BM, který oproti původní kapele působí podstatně lyričtějším, křehčím dojmem. Zároveň je to opět výzva pro posluchače propracovat se do téhle fascinující vize.